Taliančina pre začiatočníkov

Režisérkou tohto filmu je dánska režisérka Lone Scherfig, ktorá sa preslávila filmami ako Jeden deň, Škola Života, Angličtina pre začiatočníkov a mnohými ďalšími.

Jej prvým celovečerným filmom bol film s názvom „The Birtday trip“ natočený v roku 1990, ktorý ale nezožal veľký úspech. Pár rokov potom sa venovala televíznym seriálom.

 

Jej kariéra sa odštartovala až s filmom „Taliančina pre začiatočníkov“ natočený v roku 2000. Tento film bol natočený podľa hnutia Dogma 95, do ktorého režisérka patrila.

Cieľom tohto hnutia bolo dodržovať určité pravidlá. Natáčať sa smie len na ručnú kameru, nedokonalosti kamery sú tu povolené. Žiadne filtre a úpravy nie sú povolené. Zvuk musí vychádzať priamo z prostredia, nesmie vznikať oddelene od obrazu. Akčné scény a žánrové filmy nie sú povolené. Taktiež režisér nesmie byť spomenutý v titulkoch. Presne tieto pravidla boli dodržané aj vo filme.

Film rozpráva príbeh o 5 neznámych ľuďoch, ktorý majú rozdielne životy a iné starosti. Ale to čo ich spája sú ich vlastnosti. Sú neistý, zraniteľný, plný obáv. Každý z nich niekoho alebo niečo stratil a snaží sa to nájsť. Túto päticu ľudí spojí kurz taliančiny, kde sa stretnú. Presne tu sa cítia dobre a bezpečne.

V tomto filme nenájdeme hlavnú postavu ako jednotlivca, ale ako kolektívneho hrdinu. Každá z týchto postáv má svoj charakter, vytvárajú spolu akúsi mozaiku.

Olympia, žije so svojim otcom. Jej rodičia sa rozviedli a o matke nemá informácie. Stará sa o svojho chorého otca, ktorý si však jej starostlivosť neváži. Pracuje v cukrárni ako predavačka. Keď však jeden deň prichádza domov nájde ho mŕtveho. Ostáva sama. Rozhodne sa prihlásiť na kurz taliančiny s pocitom, že tam stretne spriaznené duše, spôsob ako sa začleniť do spoločnosti.

Andreas, ktorý prichádza do mesta a snaží sa nahradiť miestneho farára. Ako sa neskôr dozvedáme aj on niekoho stratil, manželku, a snaží sa niekde zapadnúť. Dozvedá sa o kurze taliančiny a tak to ide skúsiť v nádeji, že tam niekoho stretne.

Karen, pracuje ako kaderníčka. Stará sa o svoju matku, ktorá jej na smrteľnej posteli odhalí tajomstvo. Tajomstvo, že má sestru.

Jurgen, najlepší priateľ s HalFinnom, ktorému pomáha aj kvôli práci, sa snaží pomáhať všetkým okolo. Nehladí na svoje problémy, tie dáva do úzadia.

HalFinn, ktorý bol kedysi futbalistom, pracuje teraz ako čašník. Je zlostný a agresívny. Potom, ale čo náhle stretne lásku sa postupne mení. Najskôr sa vyrovnáva s touto skutočnosťou, ale potom ju príma.

 

A Julia, vedľajšia postava, ktorá nepriamo vstupuje do tejto pätice hlavných hrdinov. Pôvodom je talianka. Jej city k Jurgenovi sa prehĺbujú a narastajú celým dielom.

Celá táto skupinka ľudí sa postupne spoznáva a z pocitu, keď sa cítili osamelo, niečo im chýbalo sa prenesú a ich životy sa menia. Nájdu si niekoho, kto im je oporou a cítia, že tento smutný život naberá na obrátky a už ich budú čakať len a len šťastnejšie dni.

Príbeh je rozprávaný jednoducho. Divák sa postupne dozvedá informácie, ktoré sa dozvedáme cez jednotlivé postavy. Dalo by sa povedať, že film je robený štýlom akejsi mozaiky, kde na začiatku nemáme skoro nič a postupne sa spája a zisťujeme určité súvislosti, až na konci nám už je to jasné. Tiež je tu použitý štýl tu a teraz, ktorý uplatňuje Dogma 95.

Skrytý význam tu ma aj Taliansko. Vo filme sa zobrazuje talianska kultúra, Julia je talianka, postavy sa stretávajú na kurze taliančiny, Olympiina mama bola talianka a na konci príbehu postavy zavítajú do Benátok.

Režisérka natočila film ako jednoduchú romantickú komédiu, čím posunula hranice Dogmy 95 ďalej.

Film získal niekoľko ocenení na filmových festivaloch Európou, získal Strieborného medveďa na Berlínskom filmovom festivale a stal sa najviac sledovaným  (komerčným) škandinávskym filmom.